Ja to často prirovnávam k tomu, že keď idem na EKG, teda na vyšetrenie srdca, tak k tomu nemám nejaké zásadné dôvody, trebárs sa viacej zadýchavam alebo tak. Nejdem tam s tým, že tam niečo nájdu, ale s tým, aby mi potvrdili, že je to srdce v poriadku. A to často nefunguje v prípade duševného zdravia, kedy ľudia väčšinou neprídu za psychiatrom alebo klinickým psychológom kvôli tomu, že by sa chceli poradiť, či je všetko v poriadku. Väčšinou prídu až keď je niečo zle a očakávajú, že dostanú nejakú diagnózu. Z toho plynie, z môjho pohľadu, rada: Radšej konzultovať zbytočne, ako neskoro.

Duševné ťažkosti sú vecou ktorá môže postretnúť každého. Choroby, a to ani tie duševné, si jednoducho nevyberajú. Ako však postupovať keď mám pocit, že niekto z môjho okolia niečím podobným trpí? Ako sa s daným človekom rozprávať? Na to sme sa pýtali v novom dile „nie ste v tom sami“ nášho hosťa psychiatra a sexuológa Martina Hollého.

“V najnovšej časti „Nie ste v tom sami“ sa rozprávame s psychiatrom a sexuológom Mudr. Martinom Hollým na tému duševného zdravia. V rozhovore sme sa zamerali na otázky toho, čo je to „normalita“ a či sa dá vôbec definovať, ako rozpoznávať duševné choroby u ľudí alebo sme prebrali aj to, ako sme na tom s duševným zdravým my ako spoločnosť, a či sa výskyt duševných chorôb medzi ľuďmi časom zvyšuje.