Tento rok asi väčšina z nás strávila s rodinou a deťmi viac času ako obvykle. Okolnosti nás „donútili“ fungovať trochu inak, ako sme zvyknutí. Darilo sa rôzne a rôzne sa aj nedarilo. Veľa rodín možno prehodnocuje, na akých pravidlách vlastne stojí fungovanie ich rodiny. Každá rodina má svoje vlastné pravidlá. Pravidlá hovoria, čo sa smie a čo sa nesmie. Všeobecne ich môžeme rozdeliť na otvorené pravidlá, napr. kedy sa chodí spať, kedy sa upratuje, dokedy musia byť deti zvonku doma, a skryté pravidlá, o ktorých sa nehovorí.

Amálka je trojročné dievčatko, ktoré je v období, v ktorom deti radi skúšajú svoje kompetencie, overujú si silu svojho NIE, a zvýšená pozornosť a tlak zo strany rodičov môžu to NIE ešte umocňovať. Pozrime sa bližšie na stratégie, ktoré rodičia zvolili, aby urobili pre svoju dcérku z ich pohľadu to najlepšie. Otecko sa snaží motivovať dcérku tým, že jej ponúka „hračky“, ktorými by ju mohol nadchnúť pre čistenie zúbkov. Niekedy prinesie takú kefku, inokedy inú, potom elektrickú, neskôr špeciálneho tvaru v podobe Elsy z Ľadového kráľovstva.

Spájanie rodín s deťmi je náročné a trvá niekoľko rokov, kým si nová rodina, s novými členmi, vybuduje vzájomné vzťahy. Nevlastní rodičia si musia uvedomiť, že ich nové deti si od narodenia budovali vzťah so svojim vlastným rodičom... Život sa nie vždy vyvinie podľa ideálnych predstáv spoločnosti alebo nás samých. Nikto nevstupuje do manželstva s tým, že raz sa možno rozvedie. Niekedy to však nejde. Rozvod nie je príjemný pre nikoho, môže vyzerať rôzne. Vždy záleží od zrelosti oboch partnerov...

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ako pôda, v ktorej rastie strom. Ak je plná živín a vlahy, vyrastie nádherný košatý, pevný a silný strom. Podobne je to aj s rodinným zázemím, ktoré rodičia dieťaťu vytvárajú.  Rodina a vzťahy v nej, sú prvým vzorom a modelom toho ako fungujú medziľudské vzťahy, aká je mužská a ženská rola. Zážitky, ktoré si dieťa z rodiny odnáša, ovplyvňujú celý jeho život. Tento vzorec, model alebo akési „naprogramovanie“ potom prenáša do svojho ďalšieho života. Od rodičov sa učí ako sa správať k svojmu okoliu, k priateľom, rodičom, širšej rodine, cudzím ľuďom, ženám, mužom, svojmu partnerovi či partnerke a vlastným deťom. Ale aj k sebe samému.

Každý rodič má svoj spôsob komunikácie aj výchovy. Väčšinou ho prevezme z rodiny, v ktorej vyrastal, lebo tento spôsob denne zažíval. Tento spôsob sa stal jeho programom pre výchovu vlastných detí. Napriek tomu, že sme si asi každý z nás vraveli, že sa nikdy nebudeme chovať ako náš otec či matka, že svojim deťom nič také neurobíme, často naša prvá reakcia býva presne podľa vzoru našich rodičov.

„Mamíí, mamíí!“ môj štvorročný syn je schopný na mňa takto volať aj sto krát do minúty. A zakaždým z iného dôvodu. Veselé činorodé dieťa, pre ktoré je svet plný vzrušujúcich zážitkov a podnetov, o ktoré sa okamžite musí so mnou podeliť. Potrebuje byť neustále niečím zamestnaný a samozrejme spolu so mnou a pri mne. Varím, umýva mi zemiaky, triedi šošovicu alebo keď sa nedá prispieť, tak aspoň pchá tie malé pršteky do cesta.

Empatia je schopnosť predstaviť si, ako sa cíti niekto iný v konkrétnej situácii, a na základe toho prispôsobiť svoju reakciu. Nejde o prejav ľútosti. Ide o pochopenie, že v tomto momente sa ten druhý človek cíti úplne inak ako ja. Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emočných zručností, ktoré sa rozvíjajú v prvých rokoch života dieťaťa. Medzi najdôležitejšie faktory patrí...