Tomáš už zase civie na Oktagon a vôbec nevníma okolie. Ani to, že som dnes urobila jeho obľúbené špagety. Samozrejme, domáce. Porciu mu schovám do rúry a s Amálkou sa navečeriame samy. „Do r*ti, to je napínavé!“ vykríkne zrazu Tomáš. To hádam nemyslí vážne. Po prvé tomu absolútne nerozumiem, veď tie polonahé gorily sa rovnako potácajú po ringu už asi hodinu, a po druhé, máme jasne stanovené pravidlo, že doma nebudeme hovoriť sprosto.

Vyčítavo sa naňho pozriem. Len dúfam, že to Amálka nebude opakovať. Je vo veku, keď už dokáže zachytiť tieto dospelácke reči. „Do r*ti!“ vykríkne odrazu dcérka. No super! Už je to tu, presne ako som si myslela. A Tomáš sa namiesto toho, aby jej niečo povedal, smeje ako blázon. Samozrejme, Amálka tie slová stále opakuje. Radšej sa tvárim, že nič nepočujem. Keď nedám najavo, ako veľmi mi to prekáža a nebudem tomu venovať pozornosť, Amálku to o chvíľu prestane baviť. Určite. 

Tomáša hnevá v poslednom čase šéf v práci a hovorí si, že už má dosť vyčítavých pohľadov od Lenky. Zdá sa mu, že nerobí nič iné, iba v ňom vyvoláva pocity viny a neschopnosti. Stále sa ho snaží riadiť a usmerňovať. Usiluje sa zabezpečiť rodinu a Amálke každý večer číta. Jediný deň, počas ktorého si chce oddýchnuť, má hádam právo vypustiť paru. Stačilo by len trochu rešpektu a ocenenia.

Lenka je čím ďalej, tým nahnevanejšia a zrazu počuje, ako hovorí, že má všetkého dosť a že sa dohodli, že nebude vravieť sprosto. Namiesto toho, aby dostala to, po čom pôvodne túžila (porozumenie, blízkosť a starostlivosť), je Tomáš naštvaný z nerešpektovania a toho, ako sa k nemu Lenka správa. Cíti sa ako najneschopnejší chlap pod slnkom. Nahnevane vypne televízor, vezme bicykel a treskne dverami. Amálka len pozerá a nechápe, prečo sú zrazu obaja rodičia naštvaní. Nie je to kvôli nej?

Prečo sme v našich vzťahoch svedkami aj takýchto koncov? Je totiž pre nás veľmi ťažké zistiť, čo naozaj potrebuje druhá strana, a niekedy je rovnako náročné zastaviť sa a zistiť, čo vlastne potrebujeme sami a oznámiť to tomu druhému.

Vo vzťahu, a nielen v konfliktoch, sa potrebujeme naučiť odpovedať na potrebu svojho partnera (často je to práve potrebná blízkosť, rešpekt alebo bezpečie). Niekedy je to naozaj takmer nemožné, keď máme za sebou mnohé boľavé skúsenosti a silné pocity nespravodlivosti. Potrebujeme vedieť odvrátiť vnútorný zrak od toho, čo je v nás, na to, čo sa môže diať v tom druhom. Mať záujem, pýtať sa, rešpektovať… seba aj druhého. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že nie je v možnostiach nášho partnera naplniť tieto potreby úplne a skúšať ich napĺňať v kruhu priateľov alebo v rámci pracovnej roly.