24 Srp Výchovné nesúlady
Starí rodičia vnúčatá nevychovávajú, na to sú tu rodičia. Mali by sa držať iba roly „poradcov“, čo však môže byť skutočne náročná pozícia.
Každý deň sa dostávame do situácií, nad ktorými sa prinajmenšom pozastavíme. Aj na to je tu naša linka pomoci – Záchranná sieť. Môžete sa na ňu obracať s čímkoľvek, s čím si neviete dať rady. Nasledujúca otázka prišla na linku prostredníctvom e-mailu a jej autorka nám svoj príbeh dovolila uverejniť. Na situáciu zareagovala aj psychologička Markéta Muziková. Na Záchrannú sieť sa môžete obrátiť telefonicky alebo prostredníctvom chatu, ale sme radi, že využívate i iné cesty, napríklad e-mail, v ktorom sa môžete o danej záležitosti viac rozpísať.
Príbeh
Ja i rodina môjho syna žijeme v rovnakom vchode panelového domu. Ich byt sa nachádza hneď na prízemí, no ja bývam až na 4. poschodí. Vyšliapať po tých schodoch nie je vôbec na škodu – aspoň mám z balkóna nádherný výhľad.
Prednedávnom sme všetci vyrazili na pekný výlet do lesa na huby. Bolo práve po daždi, tak sme ich našli naozaj požehnane. Na večeru som sa preto rozhodla uvariť moju slávnu hríbovú polievku. Urobila som jej rovno plný hrniec, ale pretože sama by som ju nikdy nezvládla zjesť, zavolala som dole synovi a spýtala sa ho, či by nechceli prísť. Povedal mi, že nemá chuť, ale že sa spýta malej Janky, či by si nedala.
O chvíľu sa ozval zvonček. Za dverami stála naša malá päťročná Janka, ktorá sa nadšene dožadovala sľúbenej porcie polievky. Nabrala som jej dve naberačky a usadila sa s ňou za jedálenský stôl. Janka si nabrala plnú lyžicu a hneď po tom, ako si ju dala do úst, vystrúhala grimasu. Pozrela sa na mňa a sklamane zahlásila: „Teda, babi, keby som vedela, že mi dáš takúto hnusnú polievku, určite by som sem tie štyri poschodia nešla.“ Postavila sa a pobrala sa domov. Ešte chvíľu som sedela ako obarená a neverila vlastným ušiam.
Myslela som si, že sa s vnučkou porozpráva a vysvetlí jej, že takto by sa nemala správať. Lenže on sa namiesto toho začal smiať a mávol nad tým rukou.
Keď som sa na druhý deň sťažovala synovi, že Janka bola drzá, myslela som si, že sa s vnučkou porozpráva a vysvetlí jej, že takto by sa nemala správať a že by mala mať úctu k starším ľuďom. Lenže on sa namiesto toho začal smiať a mávol nad tým rukou. Viem, že je to možno banálna otázka, ale už niekoľko dní na to myslím a nemám nikoho, komu by som sa posťažovala. Ako mám synovi naznačiť, že sa ma správanie jeho dcéry dotklo, a že by sa mal s Jankou porozprávať? Bola by som nerada, keby mal pocit, že sa mu chcem nejako výrazne starať do výchovy, ale i tak mám na to svoj názor…
Psychológ z Linky pomoci
Ďakujeme, že ste sa na nás so svojou otázkou obrátili. Píšete, že sa Vás dotklo, akým spôsobom Vaša päťročná vnučka odmietla jedlo, ktoré ste pre ňu pripravili, a zároveň Vás sklamalo, že syn vôbec neriešil situáciu. Hneď na úvod by som chcela povedať, že z Vašej otázky je zrejmá súdržnosť Vašej rodiny. Je krásne, že budujete spoločné zážitky so synom a s vnučkou. Pre vnúčatá je kontakt so starými rodičmi veľmi prospešný a dáva im do života veľa cenného. Môžu ich vnímať ako vzory, inšpirovať sa ich skúsenosťami a zažívať s nimi veci, ktoré napríklad vo vzťahu s rodičmi nie sú možné.
Každý máme hranicu niekde inde a to, čo sa dotkne jedného, sa môže druhému zdať ako maličkosť hodná mávnutia rukou.
Zároveň je však potrebné uvedomiť si, že starí rodičia vnúčatá nevychovávajú, na to sú tu rodičia. Je dôležité, aby sa starí rodičia nestarali do výchovy detí, alebo ju dokonca nejako spochybňovali. Mali by sa držať iba roly „poradcov“, čo však môže byť skutočne náročná pozícia. Veľmi oceňujem, že si toto uvedomujete a pracujete s tým – píšete, že sa nechcete starať synovi do výchovy. Vnímam to ako veľmi múdry postoj. Zároveň rozumiem tomu, že Vás Jankina reakcia zamrzela, a čakali ste od syna iný prístup. Myslím si, že päťročné dievčatko sa môže správať stále dosť bezprostredne a iste Vás nechcelo svojím odmietnutím zraniť.
Starí rodičia vnúčatá nevychovávajú, na to sú tu rodičia.
Chápem, že by ste si predstavovali iný prístup. To, že ste sa rozhodli pozhovárať sa so synom, vidím ako veľmi dobrý krok. Je dôležité, aby syn videl Váš uhol pohľadu a pochopil, že Vás vnučkino správanie voči Vám mrzelo. Je potrebné uvedomiť si, že každý máme hranicu niekde inde a to, čo sa dotkne jedného, sa môže druhému zdať ako maličkosť hodná mávnutia rukou. Na svoje pocity však máte právo, a ak nechcete, aby sa situácia opakovala, možno by bolo dobré skúsiť si nastaviť so synom nejaké pravidlá pre prípady, keď vnučku strážite a trávite s ňou čas, aby ste mohli nabudúce napríklad i nejako zasiahnuť v rámci synom vymedzených výchovných postupov.
Bolo by dobré skúsiť si so synom nastaviť nejaké pravidlá pre prípady, keď vnučku strážite, aby ste mohli nabudúce i nejako zasiahnuť v rámci synom vymedzených výchovných postupov.
Ako najdôležitejšiu tu vnímam otvorenú komunikáciu o tom, ako to cítite, ale bez obviňovania, hľadania chýb a vinníkov. Tým najpodstatnejším pre Vás je naďalej budovať a upevňovať s vnučkou i so synom pekné vzťahy, ktoré môžu byť pre všetkých zdrojom radosti a príjemných zážitkov. Občasné vyjasnenie si hraníc alebo konštruktívna výmena názorov nepochybne patria do zdravých vzťahov. Ak by ste sa chceli porozprávať o situácii viac, budeme veľmi radi, ak sa na nás obrátite telefonicky alebo prostredníctvom chatu Linky Záchrannej siete.