Posudzovanie a vnímanie druhých ľudí

Posudzovanie je jednou s našich ľudských vlastností. Či chceme alebo nie, robíme to v rôznej miere všetci. Vedome alebo nevedome. Na základe čoho vznikajú naše domnienky? Čo ovplyvňuje to, aké súdy vynášame nad ostatnými?

Určite nás ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijeme, tradície a hodnoty, ktoré vyznávame, naše životné skúsenosti, množstvo a pravdivosť informácií, ktoré k danej situácii alebo človeku máme, vlastné nastavenie (pozitivizmus, negativizmus). Každý máme iné rozmedzie posudzovania. Základné kritériá na posudzovanie iných sú: vzhľad, chovanie, osobnostné predpoklady a schopnosti Keďže posudzovanie je subjektívna/osobná záležitosť, robíme pri nej chyby. Niektoré vám možno budú známe.

1. Haló efekt

Jedna vlastnosť je u človeka natoľko výrazná, že všetky ostatné ostávajú v pozadí. Máme tendenciu zovšeobecňovať a prehliadať iné vlastnosti daného človeka. Napríklad u niekoho, kto dokáže oslniť svojou inteligenciou a šarmom prehliadneme, že je nespoľahlivý a nekoná čestne. Alebo človek, ktorý je príjemný a milý máva lepšie pracovné hodnotenie. Takisto môžeme považovať za inteligentnejšieho toho, kto s nami súhlasí, alebo má podobné názory, hodnoty, priority a pod. Naopak, človek, ktorý sa posťažuje alebo kritizuje, stavia sa do opozície je hodnotený negatívnejšie ako človek, ktorý „neprotestuje“ (čierna ovca).

Posudzovanie je jednou s našich ľudských vlastností. Či chceme alebo nie, robíme to v rôznej miere všetci. Vedome alebo nevedome. Na základe čoho vznikajú naše domnienky? Čo ovplyvňuje to, aké súdy vynášame nad ostatnými?

Zaujímavé je, že pri hodnotení nás najviac ovplyvňuje vzhľad (cca 55%), potom hlas danej osoby (cca 38%), nakoniec obsah toho, čo osoba hovorí (cca 7%). Pri „haló efekte“ sú dobre vyzerajúce osoby považované za inteligentnejšie, spoločenské alebo dominantné. Pokiaľ nám je hlas danej osoby nepríjemný, máme tendenciu priradiť jej záporné povahové vlastnosti. Ľudí s vráskami okolo očí považujeme za priateľských, staršie ženy môžeme vnímať ako materské, smejúcu sa tvár považovať za inteligentnú...atď.

2. Posudzovanie prameniace z prostredia alebo situácie

  • Posudzujeme ľudí podľa toho, s kým sa stretávajú: „Vrana k vrane sadá.“
  • Negatívnejšie hodnotíme ľudí, ktorí sa stretávajú s našimi nepriateľmi.

3. Efekt zakotvenia (zotrvačnosti)

  • Zamestnanec, ktorý bol doteraz hodnotený ako vynikajúci, je za takého automaticky považovaný stále, aj keď jeho výkonnosť môže v skutočnosti klesať.
  • Naopak, zamestnanec, ktorý bol považovaný za lajdáka, sa môže začať snažiť, ale napriek tomu sa nemôže zbaviť svojej negatívnej nálepky.

4. Prvý dojem alebo posledný?

  • Prvý dojem sa vytvorí za prvých 30 sekúnd až 4 minúty.
  • Je silnejší ako posledný dojem.
  • Na základe neho hodnotíme človeka aj v ďalších obdobiach a situáciách.

  • Posledný dojem zaváži vtedy, ak nastane situácia, ktorá prekryje všetky ostatné dojmy. V podstate zmeníme názor či postoj na základe intenzívneho zážitku s danou osobou.
  • Môže mať krátkodobý efekt – pri jednorazovej schôdzke, dlhodobý efekt – napr. pri manželskej hádke.

V niektorých profesiách je sklon k posudzovaniu vyslovene škodlivý. Celkovo neprospieva medziľudským vzťahom. Sami vieme, aké nepríjemné je byť súdený, „onálepkovaný“ domnienkami bez jasnej otázky a zrelej debaty, prípadne hodený „do jedného vreca“…preto….lebo. Tak ako vo všetkom aj v tomto môžeme ovplyvniť hlavne svoje chovanie. Takže ako sa vyhnúť posudzovaniu iných?

Ako sa vyhnúť posudzovaniu iných?

Pozorujte situáciu/človeka a čo to s vami robí. Aké pocity sa vám vynárajú. Venujte im dostatok pozornosti vnútorným monológom. Pýtajte sa samého seba. „Prečo ma to tak štve?“ Do akej miery sa ma to reálne týka?“ „Mám dostatok informácií?“ „Koľko z tých emócií právom patrí danej osobe alebo situácii a koľko mne kvôli mojej aktuálnej nálade, zdravotnému stavu, programom a vzorcom z detstva, predsudkom, potrebe pridať sa k väčšine, alebo naopak potrebe rebelovať..?“ „Koho mi ten človek pripomína?“….a pod.

Sme ľudia a pravdepodobne sa posudzovaniu v určitých chvíľach nevyhneme. Za svoje vzťahy však nesieme svoju časť zodpovednosti, čo je dobre, pretože k zodpovednosti patrí aj sloboda sa rozhodovať. Minimálne o tom, ako sa zachováme.

Zdroj Prof.PhDr.Rudolf Kohoutek,CSc. Pedagogický psychológ MU Brno

Bc. Zuzana Zborayová

Certifikovaný lektor Efektivneho rodičovstva