22 Říj Naučte dieťa, čo je to pokoj

„Mamíí, mamíí!“ môj štvorročný syn je schopný na mňa takto volať aj sto krát do minúty. A zakaždým
z iného dôvodu. Veselé činorodé dieťa, pre ktoré je svet plný vzrušujúcich zážitkov a podnetov,
o ktoré sa okamžite musí so mnou podeliť. Potrebuje byť neustále niečím zamestnaný a samozrejme
spolu so mnou a pri mne. Varím, umýva mi zemiaky, triedi šošovicu alebo keď sa nedá prispieť, tak
aspoň pchá tie malé pršteky do cesta. Upratujem, má svoju handričku a „leští“ hlavne to čo netreba.
Telefonujem, to je koniec sveta. „Ktorá je to teta? Kedy k nám príde? To je babka? Aj ja jej chcem
niečo povedať?“ Možno to poznáte aj vy. Našťastie so štvorročným dieťaťom sa už dajú celkom
pekne nastavovať pravidlá, len treba trpezlivo hľadať to správne.

Má problém obsedieť pri jedle, pri spoločnej hre aj pri rozprávke. Neustále sa vrtí a k tomu všetkému,
pusa sa mu nezavrie. Od rána do večera. Je to občas vyčerpávajúce. Lenže on nie je nervózny, je v
mimoriadne pozitívnej nálade. Jednoducho aktívne dieťa. Často sa stretávam s označením, že on je
asi „hyperaktívny“. Hyperaktivita je porucha správania. Je označovaná ako ADHD a charakterizuje ju
narušená koncentrácia, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady a extrémny nepokoj. Podľa
posledných výskumov ju zhoršuje aj odmietavý postoj vo výchove a tlak na dieťa z nepochopenia, že
ide o neurovývojovú poruchu. Je veľmi nebezpečné označkovať aktívne a veselé dieťa nejakou
poruchou. Ďalej sa stretávam s názorom, že môj syn je zvyknutý na prílišnú pozornosť. Zapojenie
dieťaťa do bežného chodu domácnosti a rodiny, prejavenie záujmu a komunikáciu, ktorá obsahuje
viac ako len príkazy, zákazy, dohováranie, nekonečné vysvetľovanie, odbíjanie a kritiku, nepovažujem
za prílišnú pozornosť, ale štandard, ktorý by mala dostať každá ľudská bytosť. Tobôž moje vlastné
dieťa. Že to stojí viac námahy? Nepozerám sa na to ako na niečo naviac. Možno preto ma môj prístup
k dieťaťu až tak neznervózňuje.

Rudolf Dreikurs zakladateľ Adlerianskej spoločnosti, na základe svojich dlhoročných skúseností
z praxe psychiatra a práci v detských poradenských centrách zistil, že pôvod nevhodného správania
detí pramení z nedostatočného pocitu spolupatričnosti. To znamená, že dieťa sa necíti byť dôležitou
a rešpektovanou súčasťou svojej rodiny.

Alfred Adler zakladateľ individuálnej psychológie, vedel aký je dôležitý individuálny prístup. Každý
sme iní a tiež oceníme, keď nás ostatní tak vnímajú. Dieťa nie je výnimka. Sú deti, ktoré sa dokážu
prehrať samé aj hodiny. Sú však aj deti, ktoré sa nedokážu. Aspoň do určitého veku. Všetko je
v poriadku. Pohoda v rodine závisí teda aj od predstáv a očakávaní rodiča. Ak človek prijme s láskou
a radosťou do svojho života ďalšiu ľudskú bytosť, svoje dieťa, mal by brať do úvahy fakt, že je to
samostatná bytosť a upravovať svoje očakávania s rešpektom k jeho individualite. Presne tak, ako si
každý dospelí želá, aby sa to dialo voči nemu.

Živé a aktívne dieťa sa v rámci svojej rovnováhy potrebuje pokoju doslova naučiť. Je zbytočné ho
posielať do izby, alebo kričať, aby sa ukľudnilo či stíchlo, keď ono samé vlastne nevie čo to znamená.
Je potrebné ho to naučiť. Existujú na to rôzne techniky. Jednou z nich sú dýchacie cvičenia. Určite ste
už počuli o dýchaní do brucha. My sami, ak sme v strese, si vravíme „dobre, zhlboka sa nadýchni“. Ide
o to, že naše vyburcované telo, možno dôsledkom stresu, začne plytko dýchať. Iba do hrudníka.
Prepne sa do režimu „boj alebo útek“. Dýchanie do brucha znižuje tepovú frekvenciu a spúšťa
relaxačné reakcie.

Ako teda naučiť dieťa upokojiť sa pomocou dýchania?

Začnite keď je dieťa v kľude, nie v krízovej situácii. Potrebujete sa to najskôr naučiť, aby dieťa
v kritickej situácii vedelo, čo vlastne od neho chcete. Dieťa sa po čase naučí túto techniku zvládať
a dokáže si pomôcť samé. To je veľká výhra. Techniky dýchania budú užitočné aj pre vás ako forma
relaxácie alebo zvládania stresu. Je skvelé trénovať brušné dýchanie pred spaním. Pomôže dieťaťu so
zaspávaním.

1. Sadnite si spolu s dieťaťom a požiadajte ho, aby si všimlo, čo sa deje s jeho telíčkom pri
nádychu a výdychu. Čo cíti.
2. Požiadajte dieťa, aby si ľahlo. Môžete si ľahnúť spolu, bude lepšie spolupracovať. Povedzte
mu, aby si položilo svoje ruky na bruško.
3. Ústa nech má zatvorené a zhlboka sa nadychuje po dobu 4 sekúnd. Môžete mu rátať. Až kým
nepocíti, že sa mu dvíhajú rúčky na brušku.
4. Teraz nech dieťa zadrží vzduch opäť na 4 sekundy
5. Môže začať pomaly vypúšťať vzduch až kým nie je všetok preč. Ak má dieťa problém
vydýchnuť pomaly, môže vydychovať cez slamku.
6. Opakujte kým sa necíti pokojne a uvoľnene.
7. Nezabúdajte na trpezlivosť ako vo všetkom, čo robíme s deťmi. Dajte mu čas prijať novú
skúsenosť a zručnosť.

Ďalšie tipy na relaxáciu pre deti

Do detského sveta patrí predstavivosť a môže výrazne uľahčiť nácvik relaxačných cvičení.

Výťah
Pri nádychu zdvihnite ruky a povedzte „výťah ide hore“. Pri výdychu spúšťajte ruky po stranách dolu
a povedzte „výťah ide dolu“. A opakujte.

Zajko
Tri rýchle nádychy za sebou a pri tom krútiť noštekom. Jeden veľký výdych a opäť pritom krútiť
noštekom.

Had
Držte ruku pred nosom tak, že počujete syčanie pri dlhom výdychu.
Tieto tri techniky môžete používať jednu za druhou v rámci jednej relaxácie. Alebo napríklad „Dáme si
troch zajkov, potom hadíka a nakoniec tri výťahy“. Aj počas dňa na upokojenie príliš rozjareného
dieťaťa. Ide o to, že dieťa presunie pozornosť a pri tom sa aj upokojí.

Bc. Zuzana Zborayová
certifikovaný lektor Efektivneho rodičovstva