Ako zvládnuť obdobie vzdoru u detí?

Keď sa dieťaťu nechce niečo robiť, odmieta určitú vec, jedlo, činnosť, je potrebné premýšľať, o aké dieťa ide, v akom veku, akého temperamentu, s akou konkrétnou skúsenosťou alebo obavou, ktorá by mohla spôsobiť jeho nechuť.

Amálka je trojročné dievčatko, ktoré je v období, v ktorom deti radi skúšajú svoje kompetencie, overujú si silu svojho NIE, a zvýšená pozornosť a tlak zo strany rodičov môžu to NIE ešte umocňovať. Pozrime sa bližšie na stratégie, ktoré rodičia zvolili, aby urobili pre svoju dcérku z ich pohľadu to najlepšie.

Otecko sa snaží motivovať dcérku tým, že jej ponúka „hračky“, ktorými by ju mohol nadchnúť pre čistenie zúbkov. Niekedy prinesie takú kefku, inokedy inú, potom elektrickú, neskôr špeciálneho tvaru v podobe Elsy z Ľadového kráľovstva. Amálka je rada, že si môže skúsiť svoje NIE niekoľkokrát. Púta na seba pozornosť a je zábavné vravieť: Nie, nie, nie!

Mamička vidí, že to nevedie k ničomu, a snaží sa trochu „pritlačiť“. Len počkaj, pán zubár má vŕtačku, bude to bolieť, dokonca ti môže zúbok aj vytrhnúť. Pre niektoré deti sú tieto slová také abstraktné a vzdialené (pamätajte, že vnímanie času v tomto veku je úplne iné, než majú rodičia), že to nemá žiadny efekt. Nevedia si predstaviť, čo je to vŕtať a trhať zub, predovšetkým vtedy, ak s tým nemajú ešte konkrétnu skúsenosť. Nezačnú si čistiť zuby, ale u zubára veľmi pravdepodobne spravia scénu, prípadne ani neotvoria ústa, veď mamička sa predsa tvárila tak vážne, keď vravela, že to bude bolieť. Strašením čertmi a rôznymi magickými postavami to môže byť ešte horšie.

U bojazlivých detí môžu spôsobiť veľkú úzkosť a trápenie. Detské obavy a strachy sú často veľmi silné, niekedy viazané na drobnosti. Niektoré deti tiež môžu mať problém odpustiť vám, keď neskôr zistia, že ste im klamali. Čo teda robiť, ako skúsiť získať pre niečo dieťa, ktoré je v období vzdoru a ešte veľmi „nepočúva“ na rozumné argumenty?

Netlačte na dieťa, ale motivujte ho. Môžeme si vzájomne čistiť zuby, stopovať si čistenie, poveriť drobca zodpovednosťou, aby vám ako rodičom pripomínal, že si máte čistiť zuby, a navyše môže skontrolovať, či to robíte správne.

Samozrejme, sú situácie, keď dieťa jednoducho zdvihnete a spravíte niečo bez ohľadu na to, či hovorí áno, alebo nie (hlavne v život ohrozujúcich situáciách). Sú aj situácie, keď to necháte v réžii dieťaťa, a potom situácie, keď potrebujete drobca k niečomu viesť. Je zaujímavé, že dieťa môže zareagovať pozitívne a čistiť si zúbky jedna radosť, keď ho o to požiada iná osoba než rodič, alebo keď je u niekoho na návšteve. Urobí tak preto, lebo druhý človek naň toľko netlačí, či už v pozitívnom, alebo negatívnom smere, má nadhľad a správa sa pokojne. Preto aj rodičom odporúčam, aby určite nerezignovali, čo sa týka zdravia zubov svojho dieťaťa, ale verili, že dieťatko poslúchne a vy mu pomôžete vytvoriť priestor. Napríklad si môžete spolu čítať detské knižky o zúbkoch alebo si pozrieť rozprávku, vymyslieť príbeh o smutnom zúbku.

Ako rodičia musíte porozumieť tomu, že dieťa má vždy dôvod na to, že niečo odmieta.

Netlačte na dieťa, ale motivujte ho. Môžeme si vzájomne čistiť zuby, stopovať si čistenie, poveriť drobca zodpovednosťou, aby vám ako rodičom pripomínal, že si máte čistiť zuby, a navyše môže skontrolovať, či to robíte správne. Dieťa by malo mať možnosť pozorovať vás, ako si čistíte zuby. Musíte byť preň vzorom. Môže si skúšať čistenie s kamarátmi a tiež môžete dovoliť svojej ratolesti, aby si na túto príležitosť vybrala kefku aj zubnú pastu. Platí teda podobný princíp ako pri mnohých „problémoch“ s malými deťmi. Ako rodičia musíte porozumieť tomu, že dieťa má vždy dôvod na to, že niečo odmieta. A niekedy aj pochopiť, že iba skúša hranice, no i to je vo vývoji dôležitý míľnik, ktorý sa nedá preskočiť.

PhDr. Alexandra Slobodníková Čmáriková

Psychologička, koučka a lektorka