Hipoterapia s Dušanou Baloghovou

Hosťom 42. vysielania Nie ste v tom sami bola Dušana Baloghová, predsedníčka Slovenskej hipoterapeutickej asociácie. Okrem mnohých zaujímavých informácií, ktoré sme sa dozvedeli, sme mali možnosť vidieť aj ukážky priamo z priebehu hipoterapie.    

Čo je hipoterapia? Slovo hipoterapia vzniklo spojením gréckych slov hipo a terapia. Ide o špeciálnu formu terapie, ktorá pri liečbe využíva koňa. Hipoterapia je medzioblastná, spája šport, medicínu a psychológiu. Na Slovensku sa začala využívať v 80. rokoch. Hipoterapeutická jednotka prebieha približne 15 až 30 minút, počas ktorých je pri klientovi prítomný terapeut, asistent, a niekedy, podľa potreby, aj psychológ.

Hipoterapia sa na Slovensku odporúča najmä ľuďom s autistickým spektrom alebo detskou mozgovou obrnou. Pohyb na koni pozitívne ovplyvňuje fyzické aj duševné zdravie klienta – stimuluje a relaxuje svalstvo, zohrieva ho a upokojuje centrálnu nervovú sústavu. Sú však aj diagnózy, ako je napríklad hydrocefalus, skolióza vyššieho stupňa či epilepsia, pri ktorých by bola hipoterapia kontraproduktívna, a preto ju zvyčajne lekári ako liečbu neodporúčajú. Za posledné dva roky sa dôsledkom pandémie mnohým ľuďom zhoršilo duševné zdravie a čoraz častejšie začali vyhľadávať hipoterapiu ako psychickú terapiu.

Pokiaľ je klient príliš sebavedomý, prítomnosť veľkého zvieraťa v ňom vzbudí rešpekt. V opačnom prípade, ak má klient nízke sebavedomie, vyvýšená pozícia na konskom chrbte mu ho zvýši.

Okrem zlepšenia dýchania, koordinácie a verbálnosti dokáže teda hipoterapia pomôcť aj s úzkosťou či depresiou. Kôň je omnoho empatickejší ako človek. Počas hipoterapie dokáže zviera vyrovnať psychiku klienta, a hlavne jeho sebavedomie. Pokiaľ je klient príliš sebavedomý, prítomnosť veľkého zvieraťa v ňom vzbudí rešpekt. V opačnom prípade, ak má klient nízke sebavedomie, vyvýšená pozícia na konskom chrbte mu ho zvýši. Avšak nie každý kôň je vhodný na hipoterapiu. Hovorí sa, že na hipoterapiu sa hodí jeden zo sto koní.

Kôň totiž musí pri práci často zvládať tolerovať aj podnety, ktoré by prirodzene netoleroval a možno ani nezažil, a to si vyžaduje špeciálnu povahu. Tiež je potrebné myslieť na to, že tak ako ľudia, aj kone majú svoje individuálne povahy, potreby a limity. Nemôžeme od koňa chcieť, aby vykonával hipoterapiu niekoľko hodín každý deň. Aby hipoterapia prebehla bezpečne a splnila svoj zámer, kôň musí mať dostatok odpočinku a vykonávať aj iné aktivity, ako je napríklad ľahké jazdenie či vychádzky do prírody.

Dušana Baloghová

Predsedníčka Slovenskej hipoterapeutickej asociácie