24 Zář Tichý nepriateľ menom vyčerpanie
Niekedy sa necítime v poriadku a aj to je v poriadku, nie je na tom nič zlé.
Čo robiť, keď sa cítite vyčerpane a nič, čo vás v minulosti bavilo, vás už nebaví? Príbeh z chatu, uvedený na nasledujúcich stranách, sa venuje téme vyčerpania a strate záujmov o všetky aktivity. Jedna z našich nových psychologičiek Záchrannej siete, Mgr. Ľubica Paulisová, následne ponúka svoj pohľad na túto problematiku.
Príbeh
Neviem, ani čo povedať. Viem, že chcem niečo povedať, ale nie je to asi ani dôležité. Všetko je také náročné, nevládzem, nechce sa mi robiť vôbec nič. Nebaví ma to tu, ani neviem prečo tu som. Všetko, čo ma bavilo, tak už ma nebaví. Aj keď ma niečo chvíľu baví robiť, tak je to naozaj len chvíľa. Stále som vyčerpaná, a to ešte ani nevstanem z postele. Už samotné prebudenie, ak vôbec spím, bolí.
Veľmi sa musím premáhať ku každej činnosti. Ráno vstať z postele, ísť do práce a ísť domov. Ešte minulý rok som mala toľko aktivít, ktoré som rada robila. Za iných okolností rada kreslím, chodím ku koňom, prechádzať sa do prírody alebo rada trávim čas s priateľom. Vlastne, kvôli nemu sa už len snažím celý deň fungovať a nejak to pretrpieť, aby som mohla byť s ním. Niekedy už tak nevládzem, že sa mi nechce ísť ani za ním. Viem, že ho mám rada a chcem s ním tráviť čas, ale nevládzem.
Nie som lenivá, neviem to inak opísať. Jednoducho niekedy nezvládam ani vstať z postele. Pracovné úlohy, ktoré som predtým zvládal bez problémov, sú teraz pre mňa veľmi náročné. Moja pôvodne vysoká úroveň produktivity v práci je jednoducho preč. Moji kolegovia ma niekedy upozornia, nech dávam pozor, nech nie som mimo. Naposledy som sa cítila tak zvláštne, akoby som vôbec nebola v práci, ale ani v sebe, v mojej hlave. Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale necítila som nič. Bojím sa, že skončím na psychiatrii, všetci sa mi budú smiať a opustí ma aj priateľ. Nikomu takéto veci nehovorím, nechcem, aby sa na mňa pozerali ľudia inak, že som divná. Už je to toho na mňa veľa, čo mám robiť?
Psychológ z Linky pomoci
Som veľmi rada, že si sa odvážila mi toto povedať, už to je prvým krokom. Určite to je dôležité, to, ako sa cítiš, je priam veľmi dôležité. Niekedy sa necítime v poriadku a aj to je v poriadku, nie je na tom nič zlé. Niekedy je telo už vyčerpané a aj naša myseľ. Máme veľa záväzkov, akými je práca, rodina a vzťahy...
To, že nevládzeš, je úplne normále a tvoje telo ti dáva jasné signály, že potrebuje odpočinok alebo zmenu.
To, že nevládzeš, je úplne normále a tvoje telo ti dáva jasné signály, že potrebuje odpočinok alebo zmenu. Rovnako je v poriadku, že niekedy nechceš tráviť čas ani s priateľom, hoci ho máš rada. Myslím si, že by si mu mohla povedať o svojich ťažkostiach, o tom ako sa cítiš a dať mu príležitosť a priestor ti porozumieť. Určite mu pomôže takáto informácia a bude vedieť, čo sa s tebou deje, a pomôžeš tým i sebe, pretože aj tebe samej sa môže po zdôverení sa uľaviť. Je dobré, aby naši blízki a osoby, na ktorých nám záleží, vedeli o tom, ako sa cítime. Potom vedia, ako s nami majú komunikovať.
Ešte jedno, ísť ku psychiatrovi nie je nič zlé a ani smiešne. Niekedy potrebujeme malú pomoc, keď už naše telo nepracuje správne a práve medikamenty, ale aj spolu s terapiou u psychoterapeuta vedia pomôcť človeku opäť fungovať. Môžeme sa dohodnúť, ak budeš chcieť, na spoločných stretnutiach, kde sa budeme rozprávať a premyslíme, čo urobíme ďalej.
Ísť ku psychiatrovi nie je nič zlé a ani smiešne. Niekedy potrebujeme malú pomoc, keď už naše telo nepracuje správne a práve medikamenty, ale aj spolu s terapiou u psychoterapeuta vedia pomôcť človeku opäť fungovať.
Odkaz rodičom
Takéto pocity a ťažkosti sa ani deťom nevyhýbajú. Je dôležité byť všímavým. Vaše deti vás nechcú zaplavovať svojimi problémami. Možno dávajú svoje ťažkosti najavo iným spôsobom a nie priamo slovom. Ak ste si všimli, že vaše dieťa je „lenivšie“, nič sa mu nechce robiť, nejaví záujem o činnosti, ktoré ho zvykli napĺňať, premáha sa vstať z postele, chce byť sám/sama, javí nechutenstvo do jedla či pesimizmus... Počas dlhšieho trvania to môžu byť príznaky depresie. Pamätajte, že musíte trpezlivo počúvať, bez posudzovania či hodnotenia.