19 Říj Rozchod, rozvod alebo ako sa rozísť sa v mieri

Raz ku mne prišiel do terapie pár, v ktorom mladá žena uvažovala, že zo vzťahu vystúpi, lebo v
ňom nie je šťastná a má pocit, že je ešte mladá na to, aby strávila zvyšok života s niekym, koho
nemiluje. Muž o tom však nechcel ani počuť. Obom záležalo na tom, neurobiť nič zbrklo. Neboli
totiž úplne slobodní, mali 3-ročného spoločného syna, na ktorom im obom záležalo.

Keď obaja vyjadrili v bezpečí terapie svoje potreby i starosti, boli si touto úprimnosťou akýsi bližší a
tak videli viac nádeje v to, že by ako pár mohli ešte vedieť fungovať. Rozhodli sa svoj vzťah skúsiť
oživiť. Skutočne sa to podarilo a to hneď od momentu, keď sme spolu pomenovali, čo si pre seba
od seba navzájom želajú. Každý urobil kus (nad)práce pre toho druhéhu, lebo však boli nastavení
nejakú energiu investovať už len kvôli spoločnému dieťaťu. Ale po týždňoch sa zas uvoľnili,
nadpráca odišla a boli sami sebou. A takto sa im to opäť nepáčilo. Zhodli sa, že sa už nemilujú a
že sa k sebe vlastne nehodia, ale muž stále nesúhlasil s rozvodom kvôli dieťaťu. Vzrastala v nich
po mesiacoch nevôľa až nenávisť vyplývajúca z pocitu uväznenia vo vzťahu.

Hovorili sme teda viac o presvedčeniach formovaných vlastnou minulosťou, detstvom a
dospievaním. O presvedčeniach ohľadom rodiny, ohľadom toho, čo to znamená byť dobrý rodič.
Ukázalo sa, že práve v tom spočívalo mužove odmietanie rozvodu napriek očividnej “neláske” vo
vzťahu. Niesol si totiž zo svojho detstva veľmi zlú skúsenosť s rozvodom jeho rodičov, ktorí sa k
sebe nikdy rešpektujúco nesprávali, tobôž nie počas rozvodu a po ňom. On ako dieťa trpel tým, že
sa navzájom očierňovali a jeho príliš vťahovali do svojich konfliktov. Vtedy si s tým ako dieťa
nevedel poradiť (akoby aj mohol?!) a vedel, že nedopustí, aby toto raz zažilo jeho dieťa. Nikdy!
Neveril, že by partnerský rozchod mohlo ísť aj v inom duchu a iným spôsobom.

Pohlo s ním ale to, že si uvedomil, že tu nejde o vieru, ale o konkrétne činy, ktoré by robili oni a na
to predsa rozhodne dosah majú. Využili som mužovu trpkú skúsenosť z detstva na to, aby mu to
teraz bolo zdrojom expertízy o tom, čo dieťa v takej situácii potrebuje a ako sa dospelí majú
správať, aby rozchod dieťa toľko nebolel. Muž vedel veľmi dobre, čo on ako dieťa v takých
situáciách potreboval a keď to bolo vyslovené nahlas, na vlastné uši sme všetci počuli takmer
hotový plán, čo treba rozhodne robiť, čo nerobiť, na čo dať pozor, ako sa postarať o synov pocit
bezpečia. Zrazu bolo oveľa viac nádeje, že je to v ich rukách. Bolo o niečo viac “preliečené” aj
partnerove zranenie z detstva, ktoré bolo od vtedy stále akoby zamrznuté v čase. Podarilo sa nám
to dať do pohybu a aktuálnu partnerskú situáciu vnímať ako príležitosť urobiť to tentokrát tak, ako
vtedy muž potreboval, ale nedostal to. Na rozchode sa zhodli obaja a ďalej pracovali na tom, aby
ich komunikácia bola čo najkrajšia, lebo to je presne to, čo si ich syn zaslúži. Pokračovali sme v
rozhovoroch až kým nemali pocit, že si s tým poradia, že to môže ísť aj bez ujmy pre ich dieťa a že

je to v ich rukách. Nebolo by to ale možné bez hlbšieho spoznanie obáv a presvedčení oboch
partnerov.

V párovej terapii je velmi dôležité, aby bol odborník neutrálny a nemal za partnerov očakávania,
akým smerom sa ich ďalšie kroky majú uberať. Je nevyhnutné, aby dokázal odložiť bokom vlastné
postoje k hodnotám rodiny, partnerským a rodičovským rolám, a nekládol otázky z pozície
moralizovania a hodnotenia “správnosti rozhodnutí”. Dobrý párový terapeut zostáva tiež flexibilný a
vnímavý k meniacim sa potrebám oboch partnerov a páru a pomáha obom si tieto zmeny
uvedomovať. Pretože ciele páru sa po čase terapie obvykle menia, podľa toho ako sa partneri k
sebe približujú, odďalujú alebo podľa toho, ako sa sami v sebe lepšie orientujú a upokoja.

Po roku som sa stretla so ženou spomínaného páru a spokojne mi referovala, že je rada ako sa
situácia vyvinula. Že majú obaja nových partnerov a v striedavej starostlivosti sa vie ich syn
uvoľniť, chodí do škôlky, je hravý a veselý, cíti dobre. Žiadna katastrofa sa neudiala. Má dve
rodiny, ktoré ho ľúbia.

PhDr. Jarmila Tomková