Kulturistika je pre mňa prioritou

 

Chodiť si občas zacvičiť do fitka nie je v dnešnej dobe vôbec nič zvláštne. Mesačnou permanentkou to ale pre dvadsaťdvaročného kulturistu Vojtecha Nádeníčka neskončilo. Posilňovanie sa stalo jeho životným štýlom a je ochotný mu obetovať takmer všetko, aj svoje zdravie.

 

Čo všetko si môžeme pod pojmom kulturistika predstaviť?

Ja sám by som povedal, že kulturistika je taký šport bláznov. Je to životná cesta, ktorá ma baví, má pre mňa vyšší zmysel. Ak sa človek rozhodne kulturistike venovať, musí počítať s tým, že bude jeho život ovplyvňovať 24/7. Nie je to len tá hodinka na tréningu, ale samozrejme všetka príprava – výživa, regenerácia, kvalitný spánok... Môj celý deň je proste podriadený kulturistike. Sú to také puzzle. Potrebujeme všetky články, ktoré do seba zapadnú a vytvoria celkový obrázok.

Ako si sa k posilňovaniu dostal?

V sedemnástich rokoch som bol dosť chudý. Na svoju výšku 180 cm som vážil len 56 kg, čo je na chlapca pomerne málo. Navyše som už 10 rokov hral basket. Chcel som byť lepším hráčom, aby som ustál strety a nárazy. Preto som sa rozhodol začať cvičiť a niečo pribrať. Postupom času sa to obrátilo. Basket išiel bokom, a ako som videl prvé výsledky, ktoré sa u mňa ukázali celkom skoro, úplne som tomu prepadol. Potom mi raz môj kamarát, s ktorým som chodil cvičiť, ukázal kulturistickú súťaž aj pre mladých chlapcov, do ktorej som sa prihlásil a skončil som štvrtý. To bol pre mňa po roku cvičenia veľký úspech a nakoplo ma to natoľko, že som pri kulturistike už zostal.

Čo na to hovorili doma?

Tatko ma veľa podporoval, pretože mal úspešnú športovú minulosť v oblasti bojových športov. On sám dosť posilňoval, takže ma chápal. Mamka ale nechcela, aby som zahodil tých 10 rokov basketu. Povoľovala mi chodiť cvičiť len dvakrát do týždňa, aby som sa nestrhal. Keď som jej povedal o prvej súťaži, moc nadšená nebola, obzvlášť keď sa dozvedela, čo všetko to obnáša – extrémne diéty, odvodňovanie, viacfázové tréningy... Keď však potom videla tie výsledky a hlavne to, čo pre mňa znamenajú a ako ma robia šťastným, tak už to vzala v pohode. Teraz je rada, že robím, čo ma baví, že sa tým živím, ale strach má stále.

 

„Ja sám by som povedal, že kulturistika je taký šport bláznov. Je to životná cesta, ktorá ma baví, má pre mňa vyšší zmysel..“

 

A ty sám strach nemáš?

Kulturistika rozhodne nie je ten najbezpečnejší šport. Ja si riziká vrcholovej kulturistiky uvedomujem a svoj stav aj prípravu konzultujem s lekárom. Predsa len príprava je pre telo dosť intenzívna, pretože prijímam veľké množstvo bielkovín, takže je to veľká záťaž pre pečeň, to samotné cvičenie je záťaž pre kĺby, diéta je náročná ... Ale keď človek robí všetko správne, keď si dáva pozor a nezachádza do príliš veľkých extrémov, nič by sa mu nemalo stať.

Čo keď máš niekedy chuť na niečo sladké? Ako je na tom tvoja pevná vôľa?

Keď som začínal, bolo to pre mňa dosť ťažké. Tým skôr, pretože moja mamka je veľmi dobrá kuchárka, takže máme doma stále niečo napečené. Keď som sa chystal na prvé preteky, býval som protivný, robilo mi problém udržať sa. Teraz už som na tom lepšie, zvykol som si. Všetko je v hlave. Viem, čo je mojou prioritou, a “nezdravé” jedlo už mi ani nechýba. Počas poslednej prípravy som dokonca nemal ani jeden cheat day. Čím dlhšie to robím, čím lepšie výsledky mám, tým som aj hlavou silnejší.

„Keď som začínal, bolo to pre mňa dosť ťažké. Tým skôr, pretože moja mamka je veľmi dobrá kuchárka...“

 

Ako často súťažíš?

Väčšinou raz ročne. Príprava sa delí na niekoľko fáz a ako som už hovoril, je pre telo pomerne náročná, takže ak súťažiam viackrát do roka, snažím sa, nech sú termíny súťaží časovo blízko pri sebe.

Aké sú tvoje najväčšie úspechy?

Tento rok som prvýkrát štartoval na medzinárodných pretekoch - Diamond Cup, kde sa mi podarilo v juniorskej kategórii vyhrať 3. miesto a medzi mužmi som potom skončil 4.. Týždeň predtým som sa na jednej menšej pohárovej súťaži BFC Cup umiestnil medzi juniorov 2.. Skôr som sa umiestňoval ako-tak, ale na tie väčšie úspechy, ktoré si teraz naozaj cením, som si musel chvíľu počkať.

Plánuješ teraz v najbližšej dobe nejaké ďalšie súťaže?

Momentálne som už začal prípravu na budúci rok, kedy ma na začiatku mája čakajú majstrovstvá Európy a majstrovstvá Českej republiky. Keďže bude môj budúci rok posledný, kedy budem spadať pod juniorskú kategóriu, rád by som to využil a aj napriek tomu, že som hovoril, že väčšinou súťažiam len raz ročne, rád by som sa ešte k tomu všetkemu na jeseň pozrel na majstrovstvá sveta.

Vojta Nádeníček

Vojta Nádeníček je dvadsaťdvaročný ambiciózny mladý kulturista z Brna. Považuje sa za obyčajného chalana, ktorý robí to, čo ho baví, a to najlepšie, ako môže. Zaujíma sa o cvičenie, výživu a rád pomáha druhým ľuďom v dosahovaní ich cieľov. Po svojich predchádzajúcich kulturistických úspechoch by sa budúci rok rád pozrel aj na majstrovstvá sveta.

Rozhovor viedla Mgr. Kamila Krupová