Ako niektorí ľudia zostávajú zdraví?

Reziliencia alebo odolnosť je teda súborom predpokladov, ktoré človeku sprostredkúvajú schopnosť zvládať a prekonávať náročné životné situácie.

Aaron Antonovsky a jeho výskum

Aaron Antonovsky bol medicínsky sociológ izraelsko-amerického pôvodu, ktorý skúmal stres, zdravie a well-being. Zaoberal sa tým, ako niektorí ľudia dokážu zvládať náročné a stresujúce životné situácie a prekonávať ich vďaka svojej individuálnej reziliencii, teda odolnosti.

V jednom z jeho výskumov robil Antonovsky rozhovory s preživšími Izraelskými ženami, ktoré boli počas Holokaustu umiestnené v koncentračných táboroch. Antonovského na týchto rozhovoroch zaujali rozdiely v zdravotnom stave medzi jednotlivými ženami. Každá žena z jeho výskumu si v koncentračnom tábore zažila príšerné a zničujúce veci. Táto skutočnosť sa odrazila na zhoršenom zdravotnom stave mnohých z nich. Aj napriek tomu však niektoré ženy vykazovali známky dobrého a pevného zdravia. Vynorila sa teda otázka: „Ako niektorí ľudia zostávajú zdraví?“. Antonovského toto zistenie fascinovalo a neskôr sa stalo dôvodom pre jeho teóriu salutogenézie, ktorá bola pre vedu jeho najzásadnejším prínosom. 

Ak je niekto so svojím životom spokojný a vníma ho ako dobrý a naplňujúci, má to na jeho zdravie pozitívny vplyv. A naopak...

Teória salutogenézie

Antonovsky svoju teóriu prvýkrát predstavil v knihe Zdravie, stres a zvládanie v roku 1979. Termín salutogenézia sa skladá z latinského slova „salus“, ktoré v preklade znamená zdravie, a z gréckeho slova „genesis“, ktoré znamená pôvod alebo začiatok. Názov Antonovského teórie teda možno preložiť ako „pôvod zdravia“. Základným princípom jeho teórie bolo sústredenie sa na zdravie namiesto sústredenia sa na ochorenie. Jedným z jeho predpokladov bolo to, že zdravie ľudí je ovplyvnené ich vnímaním života. Zjednodušene povedané, ak je niekto so svojím životom spokojný a vníma ho ako dobrý a naplňujúci, má to na jeho zdravie pozitívny vplyv. A naopak, ak niekto so svojím životom nie je spokojný a vníma ho ako zlý a nenaplňujúci, odrazí sa to na jeho zdraví  negatívnym spôsobom.

Kľúčové koncepty teórie:

Zmysel koherencie a všeobecné zdroje odolnosti

Teória salutogenézie je založená na dvoch konceptoch. Prvým z nich je zmysel koherencie a druhým sú všeobecné zdroje odolnosti. 

(1) Zmysel koherencie označuje schopnosť využiť vlastné zdroje na vyrovnanie sa so stresormi v priebehu života. Zároveň zmysel koherencie zahŕňa aj schopnosť vnímať život ako pochopiteľný, zvládnuteľný a zmysluplný. (2) Ako už bolo spomenuté, druhým konceptom sú všeobecné zdroje odolnosti. Pod tieto zdroje spadajú rôzne biologické, psychosociálne či materiálne predpoklady, ktoré ľuďom pomáhajú vnímať ich život ako pochopiteľný, štruktúrovaný a konzistentný. Môže to byť napr. genetické vybavenie daného človeka, miera jeho rodinnej podpory či jeho finančné možnosti. Všetky tieto predpoklady môžu fungovať ako zdroje, ktoré pomáhajú človeku zvládať náročné situácie. Môžeme to demonštrovať na už spomenutých príkladoch. Ak má človek dobré genetické vybavenie bez rôznych genetických ochorení, milujúcu a podporujúcu rodinu a je dobre finančne zaistený, má vďaka tomu lepšie predpoklady na zvládanie náročných životných situácií. 

Aj my sami môžeme svoju rezilienciu budovať a rozvíjať. Spoľahlivým spôsobom jej rozvíjania je presmerovanie nášho fokusu na to, čo je dobré, zdravé a fungujúce.

Reziliencia

Reziliencia alebo odolnosť je teda súborom predpokladov, ktoré človeku sprostredkúvajú schopnosť zvládať a prekonávať náročné životné situácie. Tvoria ju rôzne osobnostné či biologické kvality, materiálne prostriedky a rozličné vonkajšie faktory, ktoré môžu mať aj celospoločenský dosah. Znamená to teda, že reziliencia je sčasti vrodená, ale zároveň je neustále utváraná aj v priebehu života vplyvom životných skúseností a okolností. Vyplýva z toho teda, že aj my sami môžeme svoju rezilienciu budovať a rozvíjať. Spoľahlivým spôsobom jej rozvíjania je podľa teórie salutogenézie práve presmerovanie nášho fokusu na to, čo je dobré, zdravé a fungujúce.

Zdroje

Bc. Rebeka Prílepková 

Autorka článku