Čo si počať s nevyspelým partnerom?

Hoci práca s rozdielnosťami vo vzťahu nemusí byť vždy jednoduchá, správne zaobchádzanie s nimi môže viesť k vzájomnému obohateniu.

Partner sa chová ako pubertiak, čo s tým? Príbeh prerozprávaný na nasledujúcich stranách sa venuje téme partnerských rozdielov a odlišných názorov vo vzťahu. Jeden z našich psychológov Záchrannej siete, Mgr. Miroslav Čada, následne ponúka svoj pohľad na túto problematiku.

Príbeh

Bola sobota a rozhodli sme sa, že s priateľom vezmeme našu malú dcérku a jej bratranca, syna mojej sestry, s ktorou som bola vopred dohodnutá, na výlet do akvaparku. Sadli sme do auta a z rádia hneď zaznela štvrtá pesnička z albumu Kráľ od Rytmusa, čo nie je úplne detský žáner, tak som poprosila priateľa, či tam nemôže dať niečo iné… Nič na to nepovedal, a len prepol na ďalšiu skladbu. Začala hrať Zlatokopka. Tak som mu už celkom dôrazne prízvukovala, či je normálny a nemôže pustiť niečo, čo môžu počúvať aj deti. Niekedy neviem, či mi to robí naschvál, alebo si to vôbec neuvedomuje.

Myslela so si, že s narodením dcéry sa zmení. Ale jeho vývin sa očividne zastavil v dvadsiatich. Niekedy mi príde, že aj tá naša štvorročná dcérka je múdrejšia ako on.

Má skoro štyridsať, ale správa sa ako pubertiak. Niekedy sa za neho až hanbím. Hrá sa na borca rapera, a pritom máme starú Fabiu, o ktorú sa však stará, ako keby to bolo najnovšie BMW. Raz na inom výlete v zábavnom parku vzal všetky deti a liezol s nimi asi 10 m vysoko po lanách. Videla som, ako sa všetci trasú od strachu, ale on si to nevšímal, vôbec nebral ohľad a len vyhlásil: „Pohodaaa, no čo, ideme ďalej?“ Deti mali tri a štyri roky a chodili na atrakcie, ktoré boli až od dvanásť rokov!

Navyše mi stále hovorí, nech idem s nimi na to, na to a na to. A potom mi vyčíta, že s nimi nikam nejdem a netrávime spoločne čas. Na tobogáne je jasne napísané, že deťom do šesť rokov je vstup zakázaný, a on tam našu štvorročnú dcérku hádže a necháva jazdiť úplne samu. Najskôr síce jazdil s ňou, ale aj to mi prekážalo.

Pozriem sa na tobogán - malá práve vyliezla z tunela úplne mokrá, nakláňala sa hore a revala: „Tatino, môžeš!“ Úplne celá sa chvela. Revú tam ako malí, úplne sa hanbím. Všetci ľudia v bazéne počujú a vedia, že „Anežka ide, tatino ide, whuuu...“. Potom tam súťaží s dvanásťročnými chlapcami v rýchlosti, a keď ich teda porazí, hneď sa ide blázniť inam, napríklad skákať z trojmetrového mostíka. Keď skočí dole, väčšina vody z bazéna vyšplechne von. Poviem vám, že som si myslela, že s narodením dcéry sa to zmení, že bude múdrejší a dospelejší. Ale jeho vývin sa očividne zastavil v dvadsiatich. Niekedy mi príde, že aj tá naša štvorročná dcérka je múdrejšia ako on. Povedzte mi, je toto normálne? 

Psychológ z Linky pomoci

Spolužitie dvoch ľudí prirodzene prináša neľahké situácie. Neraz sa nám stane, že náš partner má odlišné preferencie či názory. V príbehu môžeme vidieť, že obaja partneri sa líšia v prístupe k deťom, čo sa pri spolužití dvoch ľudských osobností stáva. Hoci práca s rozdielnosťami vo vzťahu nemusí byť vždy jednoduchá, správne zaobchádzanie s nimi môže viesť k vzájomnému obohateniu. Preto nemusí byť žiaduce snažiť sa partnera zmeniť na svoj obraz, čo je prakticky neuskutočniteľné.

Je dôležité komunikovať s partnerom otvorene. Bez vyčítania vysvetliť naše pocity a spoločne hľadať cesty, aby sa vo vzťahu mohli dobre cítiť obe strany.

Rozhodne však môžeme zmeniť náš postoj k situáciám, ktoré vnímame ako problematické. Nie je žiaduce, aby sme si do nich premietali naše vlastné domnienky či katastrofické scenáre. Naopak, je potrebné naučiť sa k nim pristupovať s otvorenou mysľou. Život bez hravosti by sa mohol stať nudnou realitou. Chvíle hravosti nám môžu pomôcť zrelaxovať po náročnom týždni a preniesť pozornosť od pracovných povinností. 

Ako sa však hovorí – všetkého veľa škodí. Iste nie je vhodné, ak je štyridsiatnik príliš hravý a nezodpovedne pristupuje k vážnym životným otázkam. Niekedy sa nám môže stať, že správanie partnera prekročí pre nás prijateľnú hranicu. V tomto momente je dôležité komunikovať s partnerom o situácii otvorene. Bez vyčítania našej druhej polovičke vysvetliť naše vlastné pocity a spoločne hľadať cesty, aby sa vo vzťahu napriek rozdielnostiam mohli dobre cítiť obe strany.

Mgr. Miroslav Čada

Dokončujem štúdium psychológie, absolvoval som kurz komplexnej krízovej intervencie a koučinku. Viedol som skupinové relaxácie u psychiatrických pacientov, mám skúsenosti s prácou s mentálne znevýhodnenými ľuďmi a tiež s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.