Záchranná Sieť | Tipy ako rozvíjať empatiu u detí
1
post-template-default,single,single-post,postid-1,single-format-standard,,qode-title-hidden,qode-theme-ver-15.0,qode-theme-bridge

Tipy ako rozvíjať empatiu u detí

 

Empatia je schopnosť predstaviť si, ako sa cíti niekto iný v konkrétnej situácii, a na základe toho
prispôsobiť svoju reakciu. Nejde o prejav ľútosti. Ide o pochopenie, že v tomto momente sa ten druhý
človek cíti úplne inak ako ja.

Empatia je schopnosť, ktorú môžeme u dieťaťa rozvíjať.
Je to zložitý jav. Aby dieťa bolo schopné empatie, potrebuje prejsť určitým vývojom.

1. Musí dokázať pochopiť, že je samostatný jedinec. Že ono a matka, a iné osoby, nie sú jedna bytosť.

2. Chápe, že ostatní môžu mať rôzne myšlienky a pocity, než má ono samo.

3. Rozpozná bežné pocity, ktoré väčšina ľudí zažíva, šťastie, prekvapenie, hnev, sklamanie, smútok,
atď.

4. Je schopné pozrieť sa na konkrétnu situáciu (ako je napríklad sledovanie lúčenia sa kamaráta
v škôlke s rodičmi), a predstaviť si, ako sa kamarát môže cítiť v tomto okamihu.

5. Dokáže si predstaviť, aká reakcia by bola vhodná, čo by kamaráta upokojilo. Napríklad priniesť mu
obľúbenú hračku, vziať ho za ruku a pod., aby ho utešilo.
Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emočných zručností, ktoré sa
rozvíjajú v prvých rokoch života dieťaťa. Medzi najdôležitejšie faktory patrí:
Vytvoriť si bezpečný, silný, milujúci vzťah s vami. Ak dieťa zažíva pocit, že je prijímané a pochopené,
naučí ho to prijímať a chápať ostatných.

Dieťa začína využívať svoje sociálne zručnosti v veku asi 6 mesiacov. Vtedy začína dieťa sledovať vaše
reakcie a reakcie blízkych ľudí na okolie a situácie. Sledovanie vašich reakcií je v podstate jednou
z hlavných náplní detstva. Základy svojho vlastného správania získava, v drvivej väčšine z toho, ako
sa chová a reaguje jeho najbližšie okolie. Vy ste jeho šlabikár na dlhé roky. Nie to, čo mu dokola
vravíte, ale to, ako sa v skutočnosti správate. To je aj dôvod, prečo by rodičia mali napríklad v škôlke
pri odovzdávaní dieťaťa, reagovať pozitívne a pokojne za každých okolností. Dieťa tak postupne
nadobúda dojem, že miesto kde ostáva je bezpečné a bude v poriadku. Deti sú veľmi citlivé na
reakcie rodičov a pomáha im to pochopiť svet a ľudí okolo nich.
Rozvoj teórie mysle nastáva približne vo veku 18-24 mesiacov. Dieťa si začína uvedomovať, že tak ako
ono má svoje vlastne myšlienky, pocity a ciele, aj iní majú svoje vlastné myšlienky a pocity, ktoré sa
môžu líšiť od tých jeho. To znamená, že dieťa začína vnímať samé seba ako samostatnú bytosť.

Ako môžete rozvíjať empatiu svojho dieťaťa

1. Vcíťte sa do svojho dieťaťa a hovorte o tom. Napríklad na ulici zašteká pes. Vaše dieťa sa ho
zľakne. Vy začnete komentovať situáciu: „ Je to pekný pes však, ale šteká naozaj nahlas.
Zľakli sme sa. Počkáme chvíľku nech prejde.“

2. Hovorte o pocitoch ostatných. „Samkovi je smutno, pretože si mu vzal autíčko. Vráť prosím
Samkovi auto a vyber si iné“

3. Navrhnite dieťaťu ako môže prejaviť empatiu niekomu inému. „ Adelka sa buchla, bolí ju
to, preto plače. Poď pofúkame jej rúčku, uľaví sa jej.“

4. Buďte vzorom. Ak máte silné a dobré vzťahy s ľuďmi a dokážete s nimi komunikovať
starostlivým a empatickým spôsobom, vaše dieťa sa učí z vášho príkladu.

5. Vyjadrujte svoje pocity. Tzv. „JA“ vyjadrenie, je dôležité pre sebauvedomenie si vlastných
reakcií. „ Nepáči sa mi, keď ma udrieš. Bolí ma to.“

6. Dovoľte dieťaťu jeho vlastné pocity. Niekedy sa stáva, že keď je naše dieťa smutné,
nahnevané alebo sklamané, ponáhľame sa mu na pomoc, pretože ho chceme uchrániť od
každej bolesti. Tieto pocity sú však súčasťou bežného života a našou úlohou je naučiť dieťa
ich zvládať. Je potrebné, aby sa dieťa naučilo tieto pocity spracovať, nie potlačiť. „ Chápem,
si nahnevaná, lebo som vypla televízor. Rozumiem, že sa rada pozeráš na túto rozprávku. Je
v poriadku, že sa cítiš nahnevaná. Budem rada, ak mi pomôžeš variť alebo sa budeš pri mne
hrať v kuchyni kým ja navarím obed.“ Tento prístup je rešpektujúci a zároveň pomáha
deťom naučiť sa prijať vlastné pocity. Pretože ich prijala matka. Je to cesta ako sa dieťa naučí
prijímať pocity iných.

7. Učte deti vyjadrovať aj slovne svoje pocity. Pri negatívnej reakcii dieťaťa skúste spolu s ním
pátrať po tom ako sa cíti. Snažte sa pomenovať jeho pocit, ktorý sprevádza reakciu.

8. Popisujte aj pozitívne pocity, nie len tie negatívne.

9. Empatiu môžete rozvíjať aj pri hre. Napríklad s plyšovými zvieratkami. Alebo pri sledovaní
rozprávky, popisovaním pocitov jednotlivých postáv, podľa toho čo zažívajú.

10. Pomôžte deťom rozvíjať zmysel pre morálku, ktorá je závislá na vnútornej sebakontrole, nie
na základe odmeny alebo trestu. Deti sú schopné byť spontánne milé a sympatické.
Experimentálne štúdie však dokazujú, že hmotné odmeny za pomáhanie iným sú viac
škodlivé ako užitočné. Ďalší výskum ukázal, že deti sú schopné sa vnútorne nastaviť na to čo
je správne a čo nie, ak majú jasne dané a racionálne vysvetlené morálne dôsledky konania
a rozhodovania. Nie keď majú svojvoľné pravidlá prekladané trestami. Je potrebné s deťmi
komunikovať o morálnych princípoch a aj o tom, ako „bezprávie“ ovplyvňuje iných.
(Hoffman a Saltzein 1967).

Schopnosť zvládať svoje vlastné emócie hrá dôležitú úlohu v schopnosti prejaviť empatiu. Tieto
zručnosti sa môžu zdať ako štandardná výbava každého dospelého človeka. Avšak aj dospelí môžu
mať s tým problém. Napríklad niektorí dospelí ľudia nie sú schopní poskytnúť zranenému prvú
pomoc. Nie preto, že by boli bezohľadní, ale preto, že majú problém zvládnuť svoje vlastné emócie
a reakciu na situáciu niekoho iného. Empatia nie je „vrodený talent“, je to zručnosť, ktorú si môžeme
rozvíjať.
Používanie slovného spojenia „ Je mi to ľúto“, ako spôsob, aby dieťa prijalo zodpovednosť za svoje
činy, tiež nie je veľmi vhodné. Malé dieťa nie je schopné plne porozumieť významu týchto slov. A to
znamená, že sa pri tom neučí empatii. Vhodnejšie je pomenovávanie pocitov druhého. „Udrel si ju,
bolí ju to“ „ Je smutný, lebo si mu pokazil vežu z kociek“..atď.
Empatický správanie dieťaťa môže byť negatívne ovplyvnené, ak rodič častejšie poukazuje na zlé
správanie dieťaťa (búchanie mladšieho súrodenca) a menej na pozitívne prejavy (požičanie hračky
a pod. ).

Buďte trpezliví. Vývoj empatie nejakú dobu trvá. Vaše dieťa pravdepodobne nebude dokonale
empatická bytosť v troch rokoch. Veľa dospelých nemá úplne zvládnutú túto zručnosť. Malé dieťa sa
potrebuje zameriavať aj na seba a vývoj svojej individuality. Empatia je komplexná zručnosť, ktorá sa
bude rozvíjať po celý život vášho dieťaťa. A vy mu svojím prístupom a príkladom môžete veľmi
pomôcť.
Použitá literatúra Gwen Dewar, Ph.D., Lawrence Kutner, Ph.D.

Bc. Zuzana Zborayová
certifikovaný lektor Efektivneho rodičovstva

0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x