23 Zář Rozhovor s Vladimírom Smékalom: Ako nestratiť nádej
„Povedal by som, že dôležité je byť optimista a dúfať, že vždy sa niekde objaví svetielko. Treba ho hľadať, ako sa len dá.”
Vladimír Smékal je uznávaný český psychológ, ktorý sa vo svojej praxi venuje najmä psychológii osobnosti, metodológii psychológie, psychológii náboženstva a psychodiagnostike. Témou rozhovoru je pozitívne myslenie.
Žijeme vo svete, ktorý nie je pre všetkých jednoduchý. Zaujímalo by ma, ako vy ako psychológ vnímate súčasné nálady ľudí?
Ja už sa veľmi nepohybujem povonku, ale keď cestujem napríklad električkou alebo náhodou idem po uliciach v Brne, tak si všímam výrazy bezradnosti a rozpakov. V každom prípade je však dôležité, že ľudia sa snažia prežiť túto dobu. Tak to je. S tým sa nedá nič robiť. Na niektorých je vidieť, napríklad v električke, keď sú sami a nebavia sa o niečom, čo ich zaujíma, výraz bezradnosti, niečo ako rezignáciu. No pre väčšinu ľudí je výstižná veta: „Neviem, ako sa to skončí,
ale nejako to dopadne. Neviem ako vyjdem s peniazmi, ale možno ich budem mať dosť, aby som ich mohol využiť na veci, ktoré sú potrebné.” A pokiaľ ide o ten pocit, ako vnímame súčasnosť, povedal by som, že pre veľa ľudí je charakteristické, že nemajú jasnú perspektívu. Často sa snažia, niektorí priam programovo, ignorovať túto dobu a tie správy z politiky, a vždy iba mávnu rukou s tým, že to nejako dopadne, vždy nejako prežili. Čiže také to carpe diem – zober tú chvíľu, preži si ju a vykašli sa na to, čo bolo alebo čo bude.
Dá sa nejakým spôsobom pripraviť na to, že nevieme, čo príde? Na tie nepredvídateľné udalosti, ktoré môžu nastať?
Optimista si stále hovorí, že nejaké to slniečko tam niekde je a že to bude dobré. Pesimista si vraví, že nech robí, čo robí, aj tak sa všetko rúca do priepasti. V každom prípade je pre veľa ľudí charakteristické, že sa na tie udalosti nepripravujú. Čo sa dá robiť? Pre veriaceho človeka je dôležitá modlitba. Mnohí ľudia sa možno začnú modliť intenzívnejšie, a aj tí neveriaci si možno tú cestičku k Bohu nájdu. Takto sa usilujú prežiť a pripraviť sa na to, že bude lepšie.
Chytiť ich okolo pliec a objať ich. Povedať im, že doteraz vždy všetko prekonali a zvládnu aj túto situáciu... Z toho sa už dá len odraziť sa a stúpať.
Máte nejakú radu, ako sa vyrovnať so životom v dnešnom svete?
Povedal by som, že dôležité je byť optimista a dúfať, že vždy sa niekde objaví svetielko. Treba ho hľadať, ako sa len dá. Niekedy je dobré napríklad prečítať si nejaké pekné príbehy alebo básne. Ten, kto rád spieva alebo miluje hudbu, sa môže pokúsiť nájsť pozitívne chvíle pomocou optimistických melódií. Dejiny ukazujú, že sme už mali obdobia, keď to vyzeralo beznádejne. Ľudstvo sa však z toho vždy dostalo. Toto si treba stále pripomínať. Mať víziu a veriť, že všetko sa na dobré obráti a zvíťazí to pekné a pozitívne.
Máte pre ľudí, ktorí prechádzajú ťažkým obdobím, odkaz? Ako by ste ich namotivoval, aby to nevzdávali?
Takých ľudí máme stále okolo seba. Môžeme ísť k nim, chytiť ich okolo pliec a objať ich. Povedať im, že doteraz vždy všetko prekonali a zvládnu aj túto situáciu, i keď teraz možno vyzerá všetko beznádejne.
Že netreba zúfať, aj keď sú na dne. Z toho sa už dá len odraziť sa a stúpať. Nech sa neboja, že sa prepadnú ešte hlbšie. Okolo nás je toľko záruk, že sa to jednoducho nemôže stať. To pozitívne určite príde, netreba zúfať. Treba dúfať a veriť.